Dejiny ostrova Aeternitas
Rok 1024
Ostrovom zmietajú nepokoje vyvolané spormi medzi Stroskotancami a domácim obyvateľstvom. Nekončiace boje o územie a čím ďalej tým výraznejšie strety a boje vrcholia do čím ďalej tým väčších a nebezpečnejších konfliktov. Nariadenie panovníkov znie súhlasne zo všetkých troch strán - obrana pred Stroskotancami je dôležitejšia, ako hašterenie sa a sekundárne konflikty medzi domácimi.
Rok 1023
Kráľovnou čarodejníc, ktorá spolu s mladým kráľom Zariinom drží ochrannú ruku nad všetkými čarodejnicami a mágmi, sa stala Zirael. Zvesť o očakávaní potomka sa rozletela ostrovom a na krátku chvíľu sa opäť medzi ľudí dostala radosť a do úzadia sa dostali myšlienky na neznámych Stroskotancov, ktorí však v tichosti a mimo zraku oslavujúcich chystali vlastné plány.
Rok 1022
Po čoraz častejších úkazoch na severských moriach sa stalo niečo, čo nikto z obyvateľov neočakával. Na sever ostrova priplávali lode zvláštnych konštrukcií s neznámymi obyvateľmi, ktorí od ľudí dostali meno Stroskotanci. Počet všetkých dohromady nepresahuje 40, v rámci malých detí. Spolu so sebou doviedli na ostrov vzácne nové tvory, ktoré však nezvládajú teplejšie podmienky južnejších častí ostrova najlepšie. Táto malá komunita sa drží pri sebe a nepúšťa k sebe nikoho z ostrova. Nevedno, či je to ich nedôverčivosťou, alebo nepoznaným. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo zistiť, či rovnako ako tunajší lovci, čarodejnice a upíri, ovládajú nejaké schopnosti, alebo či sa podobajú iba obyčajnému ľudu.
Rok 1021
Opätovné prímerie všetkých troch klanov sa stalo hlavnou udalosťou roku 1021. Oslavy trvali dni i noci, niekde bez prestania, inde v obmedzených časových intervaloch, ale oslavoval celý ostrov. Avšak oslavy si zaslúžilo i dostavanie teraz už hlavného mesta obchodu - Jotenei, ktoré preberá funkciu Asemy, z ktorej sa stalo prístavné mesto a jeden z mála bodov, odkiaľ sa dá bezpečne vypraviť na ostrov Tiriara.
Na severe ostrova zaznamenalo pár rybárov a obchodníkov zvláštne úkazy, ktorým však nepripisujú žiadne významné opodstatnenie.
Rok 1019
Prebehlo sčítanie obyvateľstva. Na ostrove žije približne 8 000 obyvateľov
Počet lovcov: 940
Počet upírov: 1 900
Počet čarodejníc a mágov: 160
Počet obyčajných ľudí: 5 000
Rok 1018
Ostrovom zmietajú nepokoje, kvôli občasným nájazdom upírov, kvôli čomu sa pohraničné oblasti jednotlivých klanov dostávajú do šarvátok a nepríjemných stretnutí, končiacich smrťou mnohých bytostí na všetkých stranách.
Rok 1017
Smutný rok z pohľadu dejín. Pod vedením kráľa Tanyla a kráľovnej Tiriary sa mierové jednania zmenili na hádky a mesiace plné nepokojov, ktoré pod nátlakom napádania klanu Lyth vyústili v novú dohodu. Čarodejnice i lovci napokon po dlhom odmietaní pristúpili, a vydali klan Lyth napospas klanu Naloth. Územie, kedysi nestranného a všetkými opovrhovaného klanu pripadlo klanu Naloth, spolu i s časťou Henrieta, ktorá bola doposiaľ neutrálna, čím si upíri obsadili celú západnú stranu ostrova, obhajujúc to kompenzáciou za stratené územie kvôli výbuchu sopky.
Tým sa všetci členovia klanu Lyth automaticky stali členmi klanu Naloth. No nie bezpodmienečne. Všetkým čarodejniciam a lovcom bola ponúknutá možnosť požiadať o prijatie do klanov Tamolth alebo Niruth. Tí, ktorí odmietli túto možnosť, boli automaticky premenení na upírov, prípadne uvrhnutí do väzení všetkých klanov.
Rok 1015
Kráľ Zelphar podľahol ťažkej chorobe, ktorá ho zmáhala posledný rok. Vyslankyňa Zarya spolu s panovníkovými radcami a najmocnejšou čarodejnicou, Lady Kirrien Lieberg vyhlásili nového kráľa, syna zosnulého kráľa Zelphara, mladého Zariina, ktorý sa otcových povinností zhostil rýchlo a zodpovedne.
Rok 1014
Kráľ klanu Niruth upadol do ťažkých zdravotných problémov. Zlé jazyky po ostrovoch roznášajú, že dlho žiť nebude, no kráľ Zelphar doposiaľ bojuje s problémami, ako len dokáže. Riadenie klanu preto v týchto časoch prebieha cez Vyslankyňu Zaryu, ako pravú ruku kráľa.
Rok 1013
Sopka v oblasti hôr Tiriara po dlhých mesiacoch nepokojných erupcií a výkyvov napokon vybuchla. Následky, ktoré vznikli toto hrôzostrašnou udalosťou sú katastrofálne. Ohromná časť oblasti Tiriara, spolu s časťou územia Alexandra, Silver a Sonea sa oddelili od ostrova a vytvorili tak malý ostrov juhovýchodne od južnej hranice. Mnohé oddelené oblasti oboch ostrovov sa potopili a vytvorili tak nové močiare a bažiny.
Nepokoje medzi čarodejnicami a upírmi, ktoré nastali touto udalosťou, sa ešte viac zhoršili a vyvŕbili sa ku konfliktu, ktorý stál väčšinu čarodejníc, ktoré sa ocitli na novom ostrove, životy. Ako sa ukázalo, oddelením sa od hlavného ostrova, sa vyparila z oddelenej časti i samotná Príroda, ktorá je hlavným zdrojom moci čarodejníc. Práve z týchto dôvodov sa ostrova ujala upírska kráľovná Tiriara, ktorá sa po mnohých stretnutiach s vyslancom čarodejníc dohodla na podmienkach, vyhovujúcich obom stranám, ktoré znejú nasledovne:
1. Nový ostrov pripadá upírom, keďže i pred tým tvorila jeho hlavná zložka ich územie.
2. Čarodejniciam, ktorým sa podarilo prežiť konflikty na území, boli a sú v bezpečí za eskorty lovcov z oblasti Robina prepravené do sídla klanu Niruth, kde o ne bolo a má byť postarané.
3. Vstup na ostrov Tiriara je povolený jedine v doprovode, vybraným samotnými kráľovskými súrodencami, Tanylom a Tiriarou, keďže v ostatných prípadoch sa za úmrtia na stranách čarodejníc a lovcov nezodpovedá klan Naloth, ale samotní jedinci.
4. Upíri žijúci na ostrove majú prísny zákaz preplavovať sa priamo k oblasti Alexandra alebo Silver. Musia si zvoliť trasu cez Soneu, i keby to malo byť z nejakých príčin nemožné.
5. Hlavným mestom ostrova sa stáva Morden, čím sa stáva druhým hlavným upírskym mestom.
Výbuch napáchal na ostrove i ďalšie škody, ktorými sú hlavne nasledovné:
Oblasť Silver prišla o štvrtinu mesta Asema, z ktorého sa po tomto dni stalo nové prímorské mesto. Hlavné mesto obchodu bolo preto presunuté do nového mesta - Jotenei, ktoré sa začína stavať medzi Asemou a Nictisom. Na juhu oblasti Silver, najmä pri rieke Vorigan sa vytvorili vplyvmi sopečnej činnosti močiare a bažiny, ktoré sú len ťažko prejditeľné a veľmi nebezpečné. Bezpečný prechod sa vyskytuje akurát v meste Asema, a v nezaplavených častiach oblasti Alexandra.
Oblasť Alexandra prišla o časť územia najmä vplyvmi tsunami, ktoré zaplavilo pobrežné oblasti. Na niektorých miestach, ohraničujúcich zotávajúce sídlo klanu , sa vytvorili útesy, lemované po ich celej dĺžke ostrými výčnelkami skál, odrádzajúc tak i sebemenší pokus o vyplávanie z tohto miesta hocikam inam.
Pri výbuchu prišlo o životy mnoho obyčajných ľudí, z ktorých sa mnohé telá stratili vo vzniknutej zátoke medzi oboma ostrovmi. Tie, ktoré sa podarilo nájsť na ostrove Tiriara, boli prevezené bezpečne na pevninu, odkiaľ ich patričné oddiely podrobne preskúmali a patričné odviezli čarodejniciam a lovcom, ktorí sa spolu s upírmi o jednotlivé pohreby starajú dlhšiu dobu, keďže zosnulí presahujú v počte na tak krátku dobu personálne kapacity vykopávajúce hroby a vykonávajúce samotné pohreby.
Rok 1011
Klan Tamolth prišiel o kráľa. Po smrti kráľa Atora sa územím zmietala istú dobu panika, pokiaľ sa na trón nedostavil jeho syn Sheal.
V tomto nepokojnom období sa však ešte k tomu všetkému začína k životu prebúdzať sopka v oblasti Tiriara, ktorá spôsobuje nepokoje medzi upírmi a čarodejnicami, žijúcimi v blízkosti nepokojnej oblasti.
Rok 1010 |
Rok 1008
Prebehlo sčítanie obyvateľstva. Na ostrove žije približne 10 000 bytostí.
Počet lovcov: 1000
Počet upírov: 1700
Počet čarodejníc a mágov: 300
Počet obyčajných ľudí: 7000
Rok 1005 |
Pád prvorodeného
"Čím viac sa človek pozerá späť, tým ďalej vidí dopredu..."
Ubehlo dvesto rokov od hriechu, ktorý pošpinil celé ľudstvo. Táto doba bola jednou z najkrutejších. Marcus vládol prísnym režimom a obsadil priveľa území. V tejto dobe ovládal Naloth územia, ktoré poznáme ako Sonea, Brigitta, Henrietta, Tessa, Tiriara a Svätá zem. Vojny o územia boli na dennom poriadku.
Kráľ Marcus bol najmocnejším mužom a tvrdil o sebe, že nemá konkurenciu. Túto mienku mu zmarila žena, ktorá vystúpila z tieňov. Všemocná Winnifred navštívila samotného Marcusa v jeho komnate. Povedala mu o svojom výnimočnom dare a aj o tom, ako mu s ním pomôže. Marcus jej najskôr nedôveroval, a preto mu Winnifred prezradila nasledujúci deň. Marcus ju dal s posmechom zavrieť do žalára a pokračoval vo svojich činnostiach. Keď nastal druhý deň a všetko sa začalo plniť, uveril jej. Privolal ju k sebe a žiadal jej služby. Winnifred bola ľstivá a chcela len jedno. Nesmrteľnosť. Nechcela hocijakú. Chcela nesmrteľnosť od kráľa. Kráľovi nesmrteľnosti to prišlo všedné a bez váhania súhlasil. Premenil Winnifred a uložil ju do svojich komnát, kde pretrpela sedem dní a sedem nocí. Každú chvíľu, každú bolesť, každú slzu, ktorú vyronila... všetko si užívala. Jej sen nadobúdal na skutočnosti a od víťazstva ju delilo už len pár vecí. Vyhrala nad smrťou.
Marcus dokázal pod dohľadom Winnifred vyhrať každú vojnu, do ktorej sa pustil. Rovnako mu i niektoré zabránila, pretože by v nich zomrel. Ubezpečila ho, že po ostrove chodia bytosti, ktoré by ho dokázali zabiť. Časom ju naučil ovládať čierne umenie a ona jeho tvoriť dimenzie. Za tak krátku dobu sa jej podarilo vybudovať si k nemu obrovskú dôveru. Veril jej vo všetkom a ona si toho bola plne vedomá. Keď prišiel správny čas, povedala mu o jeho budúcnosti, ktorú si vymyslela. Tá budúcnosť bola prepojená so štyrmi deťmi. Marcus neváhal a okamžite ju poslal pre tie deti.
Winnifred našla svojich drobných pomocníkov ďaleko na severe. Chudobné deti vyhostenej čarodejnice ani len netušili, aká budúcnosť ich čaká. Slepo dôverovali neznámej žene, ktorá ich zobrala na opačný koniec ostrova. Prvé roky sa o ne sama starala. Žili na území upírov bez toho, aby o tom vedeli. Ako deti rástli, Winnifred im začala vtláčať do hlavy ich budúcnosť. Z mladej Emmy a Tiriary sa mali stať kráľovné a z Tanyla a Octaviana králi. Ich budúcnosť bola istá. Jediným problémom bol Marcus.
|
Predstavila štvoricu dospelých ľudí kráľovi a ten ich premenil. V ten deň ich Winnifred opustila. Sľúbila všetkým, že keď sa vráti, budúcnosť každého z nich sa zmení. Roky išli veľmi rýchlo. Z obyčajných ľudí už boli mocní šľachtici, ktorí využívali svoju moc pre svojho pána.
Najskôr navštívila Winnifred Tanyla, ktorému sľúbila vládu nad upírmi. Povedala mu, čo má robiť a stratila sa. Ako druhú navštívila Emmu, ktorej povedala to isté. Potom Octaviana a nakoniec Tiriaru. Deti dostali pokyny, ktoré ich mali priviesť k neskutočnej vláde. V tú noc navštívila Marcusa a darovala mu niečo, čo mu zmenilo život. Malá, čierna kamenná doska. Na doske boli vyryté slová, ktorým Marcus rozumel, ale i tak im nepochopil. Oná doska obsahovala inštrukcie, ktoré viedli svojho čitateľa k najmocnejšiemu umeniu. Umeniu prvých pánov.
Karty boli rozdané a ostávalo len čakať. Súrodenci sa dozvedeli o kamennej doske a túžili ju získať. Vďaka Emme, ktorá zviedla kráľa, sa im to podarilo. Získali niečo, čo vládlo neuveriteľnou mocou a rozhodli sa to využiť proti kráľovi. Octavian a Emma protestovali, ale Tanyl bol presvedčivý. Podarilo sa im prehovoriť obrovské množstvo upírov. Nič však neostalo tajné a kráľ sa to dozvedel. Okamžite začal súboj. Štyria súrodenci nestihli dosku preštudovať a ostali na kráľa sami. Ich boj trval niekoľko dní a zapojili sa do neho všetci upíri. Tí, ktorí chceli novú vládu, vládu bez tyrana, bojovali za súrodencov. Starší a menej ovplyvniteľní upíri ostali verní kráľovi.
Počas vojny prišlo o život množstvo upírov. Marcus padol a ostatné klany toho využili a znovu získali padlé územia. Padlí, ktorí odmietali slúžiť súrodencom, skončili vo väzení pod územím, kde niektorí žijú ešte do dnes. Súrodenci stanovili pravidlá a v mene Prírody sa rozhodli uzavrieť mier. Terajší vládcovia podpísali dohodu o mieri, ktorá zahrňovala pravidlá a zákony. Súrodenci sa týmto gestom postarali o mier medzi rasami a aspoň na chvíľu zavládol pokoj. Boj o územia časom narastal, a preto sa vodcovia klanov rozhodli založiť rody, ktoré dostali pôdu a starali sa o ňu.
|
Záhadná kamenná doska zmizla spolu s Winnifred a od tej doby ich obe nikto nevidel. Súrodenci splnili svoje poslanie a zbavili sa prvého nebezpečenstva.